Expedicia Antarktida

7.decembra o 16.00 sa nalodujeme na holandsku lod s chilskou posadkou¨Antarctic Dream¨a este v ten vecer vyrazame na expediciu do Antarktidy. Stany mozeme na nejaku dobu zabalit, pretoze na tejto luxusnej lodi mame vsetko vratane ubytovania, stravy a dopravy v cene. Ja byvam v kajute s japonkou Yuko, pretoze nemali trojky kajuty. Hned ako sme sa zlozili, volaju nas do jedalne, kde dostavame uvitaci koktejl a potom nejake instrukcie. Davame zbohom Ushuaii a plavame v ustrety bielemu kontinentu. Nasa prva vecera bola asi so styrmi predjedlami, hlavnym jedlom a zakuskami od vymyslu sveta. Hotova recepcia. Zda sa, ze sa tu poriadne najeme. Po asi dvojhodinovom hodovani este preskumavame lod. Je tu kniznica, mostik pasazierov, kde mozeme sediet cele hodiny a ako perlicka je, ze mame povolene kedykolvek chodit na kapitansky mostik a komunikovat s kapitanom ako aj ostatnymi clenmi posadky. Dole je posilovna a sauna, tiez mozeme pouzivat kedykolvek.
Predtym ako ideme spat nam odporucaju, aby sme si vyfasovali tabletky, pre pripad, ze by sme mali morsku chorobu. Ja si tabletky nedavam, uvidime ako to dopadne. Dnes v noci totiz vstupime do Drakeovej pasaze, ktora je znama tym, ze su tam jedny z najdrsnejsich vln na sveta a nasou kocabkou to bude vraj pekne zmietat. A veru mali pravdu, okolo polnoci zacinaju prve vlny. Lezim v posteli, no spat nemozem. Hadze to tak, ze mam chvilami pocit, ze vypadnem z postele. Vsetko v izbe, co sme nechali na zemi lieta po kajute a dvere na skriniach, WC a sufliky tiez. No, to bude noc. O spani sa mi moze len snivat a tak som takmer celu noc prebdela. Mozem byt este rada, ze nie prevracala, pretoze hodne ludi ma morsku nemoc. Na ranajkach sa nam vobec neda jest, aj ked sme hladne. Teda Ajca vypadla uz davno, pretoze ma morsku nemoc a my s Bronou tlacime do seba co sa da. Potom som prespala takmer cely den a vecer ideme s Bronou na kapitansky mostik. Kapitan tam nie je, vraj v Drakeovej pasazi ideme na autopiloto. Zistili sme, ze vlny su do 7m, co je este normalne v tychto miestach. Dovolili nam sadnut si na kapitanske kreslo, je odtial celkom dobry vyhlad, aj ked momentalne tu okrem vln Drakeovej pasaze a morskeho vtactva nie je vela co vidiet. Pocas plavby su rozne prednasky o vtakoch a zivocichoch zijucich na Antarktide. Do vecera sme si zvykli uz aj na vlny a v noci spime ako v koliske. Na izbe mame tiez tv, kde mozeme sledovat filmy a tiez live camera nasej lode.
Dva dni po vyplavani vidime na obzore prve ladovce. Rychlo bezime na palubu a fotime ako o zivot. Je to sice este len jeden z ostrovov Juznych Shetland, ale nevadi. Po nom pribudaju dalsie a dalsie ladovce.
Na druhy den mame prvy vyjazd na jeden z Antarktickych ostrovov, Hidrurga Island. Sme rozdeleni do 4 skupin, pretoze na ostrov nas prepravuju malymi zodiakmi, kazdy je asi tak pre 10 ludi. Po necelej polhodine jazdy v zodiakoch vstupujeme na Antarktidu po prvykrat. Vitaju nas tu Tucniaky oslie (Gentoo penguin), stali obyvatelia Antarktidy. Na druhej strane ostrova nas caka jeden Weddelov tulen. Priniesli sme si slovensku vlajku a mikulasske capice a fotime sa. Nas druhy vyjazd je na Antarkticku pevninu a toto miesto sa vola Portal Point. Je omnoho krajsie ako to prve. Ideme na kopec, odkial sa nam naskyta jeden z najuzasnejsich vyhladov v Antarktide, vsade naokolo ladove kryhy a plno ladovcov uplne belaso-modrej farby, no nadhera! Dole sme sa spustali po zadku. Na zaver sme sa este gulovali a schytal to hlavne nas ornitolog Rodrigo, mimochodom po nasom sefkucharovi Marcovi (ktory robi uzasne kolace) nas oblubeny clen posadky. Po ceste naspat nas vezie Pablo II., alias Ninja, ktoreho sme tak nazvali, pretoze je cely v ciernom a zahaleny od hlavy az po paty. Cestou nam zastal pri neskutocne nadhernom modrom ladovci a odvtedy si spravil u nas ocko.
Dalsi vyjazd na zodiaku je na ostrov Cuverville. Hned na brehu nas ako vzdy vitaju tucniaky, je tu velka kolonia. Ideme na najvyssi bod ostrova, odkial je dalsi fantasticky vyhlad na ladovu krasu siro-sireho okolia. Dole sa vezieme klasicky po zadku, tentokrat je to este lepsia sankovacka, lebo kopec je riadne strmy. Len aby sme nenabrali po ceste nejake pinguiny :-) alebo neskoncili v tej ladovo studenej vode. Pocasie ani nemoze byt krajsie, tym ze svieti slnko, je tu teplo, ani bundy nemusime mat zapnute. Na dalsom vyjazde na Neko Harbour, co je na Antarktickej pevnine, mame dovolene postavit stan. Pri vstupe na Antarkticku pevninu a ostrovy su totiz prisne pravidla, nic sa tam nemoze nechat co tam nepatri, ani nic odtial vziat a pred kazdym vstupom a navratom si musime cizmy vydezinfikovat v nadobe, ktora je na lodi. Dokonca aj nozicky stativu. Preto sa cudujeme, ze nam dovolili ten stan. Nafotili sme sa samozrejme ako kempujeme na Antarktide. Teploty klesaju v tomto rocnom obdobi len kusok pod nulu, v noci mozno o trochu viac, pretoze je leto. Asi by sme v pohode prezili noc v stane. V noci sa ani nestmieva, pretoze sme takmer na polarnom kruhu. Neko Harbour sa nachadza vo vulkanicky aktivnej oblasti. Vidime zopar mensich lavin na protilahlom svahu. Aj na tomto mieste je plno pinguinov...a s nimi aj strasny zapach. Neverili by ste, kolko hluku dokazu porobit tieto male vtaky. Skriekaju ani o zivot. V tomto obdobi prave hniezdia a tak ich pozorujeme, ako si stavaju hniezda. Kedze vacsina pevniny je pod snehom, hniezdia na skalach, vacsinou blizko vody a hniezda si stavaju z kamenov. To musi byt teda poriadne nepohodlne bidlo. Clovek sa aj zasmeje, ked vidi, ako niektore nezbedne jedince kradnu kamienky z hniezd druhych tucniakov a nenapadne sa s nimi odkradaju prec. Sem ta na seba zasycia. Tucniaky sa nemaju velmi v laske s istym druhom vtaka, ktory sa vola po slovensky Belak snezny, ale vystiznejsie meno ma v anglictine, Sheathbill, casto prezyvany Shitbill, pretoze poziera vykaly tucniakov a vsetko ostatne co mu pride do cesty. Ked sa znesie do blizkosti tucniacich hniezd, zacne skrekot z kazdej strany. Pred navratom na lod nam na Antarkticku pevninu priniesli sampanske a po kazdom navrate naspat na lod nam podavaju bud horucu cokoladu, ktora mimchodom chuti uzasne alebo nejaku horucu polievku. Staraju sa o nas na lodi naozaj ukazkovo. Pocas vecere plavame popri snad najkrajsej ladovej kryhy, aku sme tu videli. Je obrovitanska, krasne modra a ma v sebe 2 ¨tunely¨. Nas uzasny kapitan Ernesto nam ho obisiel dookola. Vsetci bezhlavo bezia na palubu, vecera - nevecera. Ja uplne bezhlavo v tricku. Po kazdom obede a veceri mame na vyber zakusky od vymyslu sveta. Sefkuchar Marco nas uz pozna, uz vie, ze nejem ovocie, tak mi nabera uz aj bez opytania. To je raj pre mna po tej hladovke v Argentine, teda nieze by sme hladovali, ale jedlo v Argentine, ziadna slava.
Na dalsi den sa nam pokazilo pocasie, takze museli zrusit jeden vyjazd. Poobede sme sa ale vylodili na ostrove, kde sa nachadza britska zakladna Port Lockroy. Ziju tu momentalne 4 britky, ktore tu prevadzkuju suvenirovy obchod, muzeum a postu, co znie dost neuveritelne v tejto casti sveta. Rovno pred chalupou maju celu smradlavu koloniu tucniakov, asi to chcelo zvyknut si na ten smrad a pred par dnami sa im tam vyliahol prvy tucniacik. Po navrate na lod mame super podivanu, tucniaku si davaju preteky rovno pri nasej lodi. Plavaju srandovne, v podstate sa ponaraju a vynaraju, takze to z dialky vyzera akoby to boli delfiny.
Pocas plavieb travime vela casu na pasazierskom alebo kapitanskom mostiku. Hlavne pocas plavby pomedzi ladove kryhy to je nezabudnutelny zazitok. Kapitan nam hovori, ze lodi by mohla uskodit kryha velkosti 1x1m. Preto sleduju pohyb vsetkych kryh na okoli, ci uz na monitore, ako aj dalekohladom. S kapitanom a posadkou kecame po spanielsky, clenovia expedicneho timu hovoria perfektnou anglictinou.
Dalsi den mame netypicky vyjazd, v podstate sa nohou nedotkneme ani pevniny, ani ostrovov Antarktidy. Ideme sa povozit na zodiakoch pomedzi ladove kryhy. Nas zodiak jazdi nas ornitolog Rodrigo. Pytame sa ho, ci ornitolog vie soferovat zodiak. Pyta sa nas, ci sa tesime na jazdu, on vraj tiez, lebo je to jeho prva jazda. Pocas nej to miestami pekne hadze, co sa niektorym ludom az tak nepaci, nam ale rozhodne ano. Len sa treba dobre drzat. Pocas plavby sme zazreli ako jedina skupinka Adelie penguin, ktory vyzera komicky, pretoze ma okolo oci cierny kruh. Zato sme ale nemali stastie na velryby, tie sa objavili akonahle sme sa vratili na lod Antarctic dream. Skupiny, ktore sli na plavbu po nas ich mali 5m od zodiaku. My sme sa ale dockali tiez, priplavali az k velkej lodi, uplne blizko. Islo o Vraskavca. Na slnku je tak horuco, ze sme sa poniektori uplne spalili, hlavne nosy a opalujeme sa na prove, da sa vydrzat aj v tricku s kratkym rukavom. To by som si nikdy nemyslela.
Na nasom dalsom vyjazde na ostrov Port Mikkelsen nas vita namiesto tucniakov, netypicky obyvatel...modrooky kormoran (Kormoran antarkticky), ktory sa vyskytuje len v Antarktide, ktory nas necha priblizit sa k nemu asi na meter. Po nom sa dostavame k starym znamym, tucniakom a na tomto mieste su tiez Weddelove tulene, ktore moc aktivity nevynakladaju. Na tomto mieste mi bola strasna zima od noh. Chyba slnko, asi to bude tym. Este akoby nestacilo, vecera sa dnes naklada na palube, pretoze griluju maso na grile. Ale bolo to vyyyborne. A po nom trojposchodova cokoladova torta, specialne pre nas tri, okrem inych, dalsich maskrt. Zase zabrali nase modre oci, ako na vacsine miest v Juznej Ameriky :-). Kapitan nam hovoril, ze kuchari to tu vsetko varia poriadne, nie zo ziadnych polotovarov a vyzera to vsetko tip-top. Ked vezmeme do uvahy ako lodou niekedy hadze, hlavne v Drakeovej pasazi, je to az neuveritelne.
Dalsi den skoro rano mal byt vyjazd na Deception Island, ale kvoli pocasiu ho museli vraj zrusit. Prisli sme tak o jednu z najzaujimavejsich cinnosti v Antarktide, o kupanie sa v horucich pramenoch. Totiz, je to vulkanicky aktivny ostrov, takze o teplu vodu nie je nudza. Kedze babam bolo luto, ze sa neokupali, obliekli si rano plavky na cierne tricko a elastaky a vybehli na kapitansky mostik. Pobavili kapitana. Sranda pokracuje a urobili sme prepad v piratskom prestrojeni. Kapitan hovori, ze za jeho zivota veru este nemal piratov na lodi.
Nas posledny vyjazd v Antarktide je jazda na zodiakoch, pocas ktorej sme prvykrat videli ¨Leopard seal¨, to su najdravsie tulene. Pocas plavby nam expedicny tim spravil tajne vylodenie na jeden ostrov, ktore nebolo v plane a potom nam zdrhli. Nakoniec sa po nas predsa len vratili. Po tejto jazde uz davame zbohom ladovcom a vydavame sa zas na drsnu plavbu Drakeovou pasazou naspat do Ushuaii. Tentokrat mam v Drakeu apetit ako slon, presne opacne ako po ceste tam. Asi som si uz na tie vlny zvykla. Po ceste spat su vacsinou mensie ako tam, az na jeden vecer, kedy som raz takmer letela aj so stolickou. Esteze tu maju vsetko priviazane. Vykony casnikov a tiez kucharov su v pasazi uplne obdivuhodne, vacsina cestujucich ma problem prejst po jedalni bez toho, aby nas nehodilo kamsi do strany. Po ceste spat su zas prednasky a premietania o davnych expediciach na Juzny pol. A po 2 dnoch v Drakeovej pasazi (co je mimochodom najblizsie na svete k Antarktide) blizime k Argentinskemu mestu Ushuaia, ktore lezi ako sa hovori na konci sveta. My sme teda boli az za koncom sveta. Na rozlucku nam na lodi pripravili honosnu recepciu. Vsetci sa prezliekaju do najlepsieho oblecenia, co tam maju. My velmi nemame do coho, tak sa nenapadne tvarime. Niektore oblecenie mame este napachnute od dymu, ved sme predsa nejake kemparky :-). Kazdy dostal certifikat, ze polozil nohu na Antarkticku pevninu. Potom sa na rozucku fotime z expedicnym timom a kapitanom. Do Ushuaie sme dorazili vecer, no este spime poslednu noc na lodi v pristave, pripada nam zvlastne, ze nas tuto noc nekolise. Rano sa vsetci lucime. Nemozeme uverit, ze sme zas v normalnom svete. Antarktida bola ako najlepsi sen...a teraz hura do reality, ide sa kempovat...na Vianoce sa ide do Chile.